Masív Nízkych Tatier je po Vysokých Tatrách najvýznamnejším geografickým a ekologickým stabilným celkom Slovenska. Klenba Nízkych Tatier sa tiahne v smere východ-západ v dĺžke takmer 100 km. Sedlo Čertovica delí pohorie na časť Ďumbiersku na západe a Kráľovo-hoľskú vo východnej časti. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na Ďumbieri (2043 m n.m.) a najnižšiu pri Banskej Bystrici (360 m n.m.). Rozloha tohto u nás najväčšieho ochranného územia je 205 085 ha, z toho ochranné pásmo tvorí 123 990 ha.
Celé územie je vzácnym príkladom striedania a prelínania jednotlivých vegetačných stupňov od pásma lesov, kde najvýznamnejšiu úlohu majú zmiešané lesy, cez pásmo kosodreviny až po vysokohorské lúky a skalné sutiny.

Územie národného parku je so svojou rozmanitosťou, výskytom mnohých vzácnych druhov flóry ako horec Cluisov, plesnivec alpínsky, zvonček karpatský, črievičník papučkový a mnohé iné. Rozsiahle lesné spoločenstvá sú predpokladom pre zachovanie veľkých druhov cicavcov ako je medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid. Druhovo bohaté je aj zastúpenie vtákov a plazov. Osobitne chránené sú kamzík vrchovský svišť vrchovský, vydra riečna, orol skalný a ďalšie. Dominantu Nízkych Tatier tvorí najvyšší vrch Ďumbier, s nadmorskou výškou 2043 m n.m.. Dobre upravené chodníky na hrebeňoch Nizkych Tatier sú častým podnetom na celodenné turistické výlety spojené s poznávaním prírodných krás tohto regiónu a výhľadom na takmer celé Slovensko.
Na zlomových líniách, hlavne po obvode sa nachádzajú početné pramene minerálnych vôd, napr. Korytnica, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom. Zima vnáša čaro do tohto kopcovitého kraja. Na zasnežených svahoch si prídu na svoje dobrí i slabší lyžiari.